História

Banícka tradícia Banskej Bystrice siaha do hlbokej minulosti. Archeológovia aj geológovia sa zhodujú, že korene prvých prospektorov treba hľadať v eneolite. Od tohto času sa v okolí B. Bystrice postupne vynárajú predmety pripomínajúce montánnu aktivitu. Nálezy kamenných mlatov cca 200 ks v lokalite Piesky je zatiaľ jediným preukázateľným pravekým ťažobným miestom na Slovensku a je jedným z miest v Európe s najväčším výskytom kamenných mlatov.

Geológovia sa domnievajú, že už pred rokom 1255 sa v priestore Banskej Bystrice pokúšali ryžovať zlato. Striebro sa v rýdzom stave nevyskytovalo. Získavalo sa odlučovaním z mede obohatenej o striebro. Táto technológia bola v B. Bystrici známa už od 14. stor. S keltským osídlením sa viaže ťažba železnej rudy v lokalitách Staré Hory, Špania Dolina a Ľubietová. Niektorí kronikári predpokladajú, že náleziská kovov boli v tomto čase strategicky dôležité, a preto v ich blízkosti vyrástli mohutné hrady (Zvolen, Ľupča, Šášov).

Dominantným kovom v okolí B. Bystrice, najmä v Starohorských vrchoch, bola meď považovaná za „polodrahý kov".  Jej výskyt bol v takej kvalite a množstve, že predurčila B. Bystricu za mesto medi - „medené mesto". Korene novodobej ťažby siahajú do zač. 11.stor. a zvyčajne sa spájajú s nemeckou kolonizáciou.

Tatársky vpád v r.1241-42 vyplienil aj miesta známe ťažbou a spracovaním kovov. Z toho dôvodu Belo IV. pozýva do týchto miest opäť saských kolonistov na oživenie banskej tradície. Na mieste pôvodnej osady vzniká „nova villa Bystriciensis". Staršia slovenská osada ležala na malej vyvýšenine nad sútokom vodných tokov Hrona a Bystrice, priamo na trase diaľkovej cesty, ktorá sa v tom čase nazývala Magna Via - Veľká cesta. Domnievame sa, že práve poloha na „Veľkej ceste" viedla pôvodných obyvateľov k vytvoreniu osady tu a nie v oblasti ťažby nerastov.

Saskí kolonisti, prichádzajúci zo Zvolena pod vedením richtára Ondreja, sa usádzajú na pahorku osady na mieste dnešného chrámu Nanebovzatia Panny Márie (označovaného za nemecký kostol). Sasi najprv pôvodný názov ponechali, ale od roku 1300 sa stretávame s označením „Nový Zvolen - in Novo Solio". V mestskej pečati sa toto pomenovanie objavilo až r. 1446 a nemecké pomenovanie Neusoll je prvýkrát oficiálne uvedené r. 1443. Mestské výsady udelené B. Bystrici Belom IV. r. 1255 a potvrdzované následne ďalšími panovníkmi umožnili predovšetkým obyvateľom nemeckého pôvodu rozvíjať banské mesto nadregionálneho významu.

V polovici 14.stor. sa presúva ťažisko ťažby nerastov zo Starých Hôr do Španej Doliny. Najznámejšími banskými podnikateľmi tejto doby boli: Chotachelin, Peter, Mikuláš a Ondrej Karlovci, Peter z Rabu, Hansmann  Goldner a jeho syn Štefan, Ullmann, Peter Sartor, Konrád Pumpan (mestská kniha z roku 1386-1399). Zaa nimi nasledujú známe podnikateľské postavy B. Bystrice 15.storočia: Štefan Jung, Ján Ernst, Ján Kolman, Ján Kuncovič, Veit Muhlstein, Michal Konigsberger.

Zvýšený dopyt po medi obohatenej o striebro je sprevádzaný zavedením podzemnej ťažby. Najstaršia známa podzemná štôlňa - Hlboká štôlňa - pravdepodobne dedičná (neviem presne kde bola), je zaznamenaná až v roku 1386. Jej staviteľom bol pravdepodobne Peter z Rábu. Zatiaľ čo povrchová ťažba sa spájala s pôvodným slovenským obyvateľstvom, novú techniku priniesli so sebou Sasi.

Povrchová ťažba, náročná na odvádzanie spodnej vody a budovanie dedičných štôlní, si vynucovala zvýšené investície. Za týmto účelom vznikajú ťažiarstva na konci 14. Storočia. Na sklonku 15.stor. sa v B. Bystrici objavuje krakovský mešťan, levočský rodák, skúsený banský podnikateľ Ján Thurzo (1437-1508). Odborné vedomosti mu umožnili odhadnúť bohatstvo banskobystrických baní. Pochopil, čo im chýba: väčší počet kvalifikovaných pracovných síl, dopravná infraštruktúra, bezpečnosť prepravovaného tovaru, technologická vybavenosť baní a moderné spracovanie vyťažených kovov. V priebehu niekoľkých rokov (1490-96) sa zmocnil zadĺžených banskobystrických baní.

Preto, aby z nich vytvoril podnik európskeho významu potreboval finančný kapitál. Ten mu poskytla rodina Jakuba Fuggera z Augsburgu. Po predbežnej zmluve r. 1494 podpísali obe rodiny zakladaciu zmluvu 16.3.1495 a vytvorili banskobystrickú podnikateľskú mediarsku spoločnosť - Neuschler Kupferhandel (Ungarischer Handel 1494-1548).

Tak sa zrodila najmodernejšia a najväčšia mediarska spoločnosť v Európe so sídlom v Banskej Bystrici - vtedy Neusohl. Nastalo obdobie „zlatého veku medeného mesta". Fuggerovci prežili odchod Thurzovcov zo spoločnosti (1526) aj banícke povstanie v B. Bystrici (1525-26). Až zhoršenie politických pomerov v Európe po páde Budína (1541) ich viedlo roku 1546 k odchodu z B. Bystrice.

Prevzatie podniku erárom - banskou komorou - nezastavil najskôr pokles a neskôr úpadok medenorudného baníctva a ani obnovená ťažba železnej rudy a samotné železiarstvo nebolo iskrou k navráteniu baníckej tradície „medeného mesta". Roku 1888 bane v okolí B. Bystrice zatvorili. V 20. stor. bola v Španej Doline vybudovaná úpravňa na spracovanie hlušiny z bývalých šácht. Táto posledná fáza baníckej histórie priniesla viac škody ako úžitku.

Cesta k obnoveniu spomienok na banícku minulosť B. Bystrice vedie cez vytvorenie geomontánneho parku. Je na obyvateľoch mesta, či sa vrátia ku koreňom „medeného mesta". (2010, J. Ďuriančík, Korene medeného mesta)